reklama

So Sokratom po Grécku VI. - Atény I.

Šiesta časť môjho cestopisu bude venovaná Aténam - mestu, ktoré mi prirástlo k srdcu. Nikdy nezabudnem na pocit, ktorý sa ma zmocnil, keď sme na prechádzke mestom po prvýkrát videli Akropolu. Cítila som sa ako v historickom filme. Podobné pocity som zažívala aj v Archeologickom múzeu pri všetkých tých nádherných sochách, ktoré som dovtedy mohla vidieť iba vo filmoch.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Gréci majú Veľlkú noc o týždeň neskôr ako my a čo je ešte lepšie, majú v tom čase dva týždne prázdnin. Predtým som Veľkú noc trávila pravidelne s rodinou, čo mi chýbalo (predovšetkým tie dobroty, ale aj naši), ale tešila som sa, že sa mi aspoň jeden rok vyhne neobľúbená oblievačka. S partiou sme si naplánovali cestu po Grécku. Naším prvým cieľom boli Atény. Lístky na vlak sme si kúpili dopredu dúfajúc, že naše miestenky nám zaručia to, že celú noc budeme sedieť (nie je totiž výnimkou, že na jedno sedadlo vydajú dve miestenky. No a potom sa dohodnite s Grékom, kto z vás dvoch bude sedieť). Zbalili sme si najnutnejšie veci na 10 dní a vybrali sa v ústrety k objavovaniu ďalších miest Grécka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do Atén sme dorazili skoro ráno (mohlo byť maximálne päť hodín), vonku lialo ako z krhly a naša partia asi 10 ľudí sa snažila dohodnúť, ktorým smerom pôjdeme hľadať hostel. Rozhodovanie trvalo veľmi dlho a nakoniec sme sa rozišli na dve skupiny s tým, že ak niekto nájde hostel skôr, dáme si vedieť. Tak aj bolo. Juro a spol. sa vybrali opačným smerom ako naša partia. Prešli sme sa pešky, nenašli sme nič, keď sa Juro ozval, že našiel hostel, kde nás ubytujú všetkých za 10 EUR na noc. Na otázku ako sa dostaneme k nim nám odpovedal, že od stanice šli trochu hore, potom doprava a potom doľava... No keďže mal očividne problémy prečítať grécky názov ulice, orientačný zmysel bol asi ešte len na ceste, hľadanie toho hostelu a teda aj ich partie nám zabralo asi ďalšiu hodinku. Keď sme ich konečne našli, sedeli v kaviarni na rohu a dávali si vynikajúcu grécku kávu. My sme taktiež neváhali a tiež sme si dali teplú kávu a bugatzu (niečo ako puding v lístkovom ceste posypané škoricou a práškovým cukrom - mňam). O ôsmej sme sa nasťahovali do izieb, vybalili veci a hneď plánovali, čo podnikneme ako prvé. Vzhľadom na upršané počasie sme si chceli Akropolu nechať na neskôr, tak sme si naplánovali, že sa pôjdeme pozrieť do Národného archeologického múzea. Všade sme chodili peši, prvý deň v Aténach sme prešli snáď aj 10 kilometrov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Národné archeologické múzeum je rozsiahla budova typickej gréckej architektúry (na priečelí stavby s vysokými stĺpmi). Na začiatku sme museli povinne odovzdať ruksaky (no nie tašky cez rameno) do úschovne, nechali sme si len foťáky a passo (kartu študenta v Grécku), ktorá nám zaručovala voľné vstupy do všetkým múzeí a na všetky historické miesta (vďaka nej sme celkovo na všetkých vstupoch ušetrili minimálne 50 EUR, ak nie viac). Nevedeli sme, ktorú časť si máme pozrieť ako prvú. Jednotlivé sekcie sú totiž rozdelené podľa období, takže sme tam našli vykopávky aj 8000 rokov staré. Nedá sa tu popísať, čo všetko sa v múzeu nachádza, na jeho podrobnejšiu prehliadku by som si ale nabudúce vyhradila aspoň 4 dni. Nachádzali sa tam výrobky z čias doby bronzovej, rôzne sochy, súsošia, busty, poklad, ktorý našiel Schlieman pri vykopaní Mykén (aj s Agamemnonovou maskou), fresky zo Santorini, vázy vysoké snaď 2 metre... Myslím, že fotografie budú názornejšie. V múzeu sme strávili asi 4 hodiny, pri východe sme sa počkali a narazili tam na ďalších českých a slovenských študentov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzhľadom na nie veľmi prívetivé počasie naše ďalšie cesty neviedli na presne určené miesto. Prechádzali sme sa mestom, obzerali budovy knižnice, univerzity postavenej v tradičnom gréckom štýle. Cestou sme sa zastavili na námestí Syntagma, kde má svoje sídlo parlament. Odfotili sme sa so strážou parlamentu oblečenou do gréckeho kroja, ktorá svojou nepohyblivosťou vzbudzovala veľký rešpekt. Na Evzones (tak sa totiž strážcovia volajú) sme sa potom boli pozrieť ešte toľkokrát, že sme boli takmer expertmi na ich zvyky a striedanie. Našu prechádzku mestom sme ďalej viedli pod Akropolou a už sme sa tešili na ďalší deň, kedy ju navštívíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Budova Národného archeologického múzea.

Obrázok blogu

Jedny z najstarších exemplárov v múzeu, sošky žien. (nepamätám si presne, z ktorého obdobia sú,ale pár tisíc rokov pred Kristom určite).

Obrázok blogu

Nádoby na varenie (asi z doby bronzovej).

Obrázok blogu

Hlinené nádoby.

Obrázok blogu

Váza s chobotnicou.

Obrázok blogu

Váza (všimnite si motív hákového kríža, ktorý zneužili nacisti).

Obrázok blogu

Zlaté ozdoby a šperky.

Obrázok blogu

Ďalšie šperky a ozdoby.

Obrázok blogu

Bronzová socha jazdca.

Obrázok blogu

Zachovalá freska zo Santorini.

Obrázok blogu

Zlaté masky z vykopaného pokladu v Mykénach (tá vpravo je tzv. Agamemnonova, aj keď sa zistilo, že v skutočnosti patrila inému vládcovi Mykén).

Obrázok blogu

Sarkofág.

Obrázok blogu

Moje najobľúbenejšie súsošie. Diabol dáva sexuálne návrhy bohyni lásky a krásy Afrodite. Ona ho odháňa šľapkou, pričom jej pomáha jej syn, Eros, boh lásky (jeho otcom bol Áres, boh vojny).

Matilda Gernátová

Matilda Gernátová

Bloger 
  • Počet článkov:  26
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som celkom obyčajný človek, no pokiaľ mi pamäť siaha, vždy som vybočovala z radu. Zoznam autorových rubrík:  GréckoAnglickoOsobnéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu