Po krátkom čakaní sme v Kamari nasadli do autobusu do Thiry a ďalej sme z Thiry pokračovali v ceste do Oia, mestečka, v ktorom vraj môžete vidieť najkrajší západ Slnka na svete (pravdupovediac som to čítala o viacerých miestach, no každý si asi vyberie to svoje vlastné). pokračovanie článku
Na druhý deň sme sa vybrali smerom k starovekej Thére, mestečku, ktoré vykopal v rokoch 1895 - 1903 na vlastné náklady nemecký archeológ Gaertingen. Mesto Théra bolo centrom ostrova počas celého jedného tisícročia. Budovy, kostoly, nádoby, keramika, mince, ktoré tu boli nájdené, svedčia o histórii ostrova od dôb Dórov až po obdobie Rímskej ríše. pokračovanie článku
Do Atén sme dorazili pomerne rýchlo. Navrhovali sme, čo ďalej, keďže Atény sme už videli, cestovať späť do Thessalonik sme sa chystali až večer. Nakoniec sme sa dohodli, že si autíčko necháme ešte ďalší deň a vyberieme sa smerom k mysu Sounio. pokračovanie článku
Z Olympie naša cesta smerovala smerom na Diakofto, mestečko v severnej časti Peloponézu. Nachádza sa tam ozubená dráha vedúca kaňonom Vuraikos do Kalavryty. Vlak na 22 m prekoná výškový rozdiel 700 metrov. Cesta sa tiahne citrusovými sadmi, tunelmi, medzi platanmi. Cestu zubačkou sme bohužiaľ neabsolvovali, možno kvôli Veľkej noci boli lístky vypredané na tri dni dopredu. pokračovanie článku
Po jednodňovej návšteve na ostrove Zakyntos sme sa trajektom dopravili späť na pevninu a pokračovali v ceste smer Olympia. Do Olympie sme dorazili pomerne neskoro, pár minut pred záverečnou, takže sme nestihli navštíviť mieste archeologický areál. Vybrali sme sa teda hľadať hostel na prespanie, čo sa nám po určitom čase aj podarilo. Po vybalení vecí sme sa vybrali na prechádzku po novej Olympii. Prekvapilo ma, že pozostáva len z pár ulíc, kde sú iba obchody so suvenírmi, pár s potravinami (mne sa zdá, že tam bol jediný) a hotely. pokračovanie článku
Mali sme namierené do Olympie, ale Janku napadlo, že by sme si mohli odskočiť na jeden deň na ostrov Zakyntos. Zmena plánu bola odsúhlasená, tak sme vytiahli mapu a snažili sa nájsť cestu k prístavu. Poriadne sme zablúdili, kým sme to našli, grécke značky boli totiž pre nás dosť nepresné. Nakoniec sme sa tam ale dostali, zakúpili lístky na trajekt pre nás aj pre autíčko a tešili sa na na nové dobrodružstvo. Loďou som ešte necestovala, tak som sa tešila dvojnásobne. Nepočítala som však s tým, že tam bude tak fúkať vietor. pokračovanie článku
Po výlete v oblasti Mani sme sa vrátili späť do Gythia. Prespali sme ešte tam, rozlúčili sa s pani majiteľkou a vybrali sa smerom na západ. Naším cieľom bola Olympia. V biblii sme zistili, že po ceste sa nachádza staroveká Messénia, tak sme sa tam vybrali poobzerať miestne pamiatky. pokračovanie článku
Po výlete po jaskyni sme nasadli do auta a vybrali sa smer oblasť Mani. Hľadali sme najjužnejšiu časť Peloponézu. Nakoniec sme niekam aj dorazili, ale zistili sme, že existuje ešte aj južnejšia časť. pokračovanie článku
Janka sa v našej biblii dočítala niečo zaujímavé o najjužnejšej časti Peloponézu, tak sme sa tam vybrali pozrieť. Najprv sme sa zastavili pri jaskyni Dirou, zaplatili si poplatok za výlet jaskyňou a tešili sa na výlet v podzemí. Cestou ku vchodu sme šli okolo kamienkovej pláže, kde malo more nádhernú farbu. Škoda bola, že sa tam nedalo kúpať nie kvôli tomu, že ešte bola zima, ale kvôli skalám, ktoré ju obklopovali. Tak sme si urobili z pláže aspoň pár záberov. pokračovanie článku
Do Gythia sme dorazili podvečer, akurát v správnom čase na nájdenie ubytovania. Hľadanie nám netrvalo dlho, ubytovali sme sa u staršej pani, ktorá mala pravdepodobne za sebou mozgovú príhodu. Žila v tom dome sama, prišlo nám jej trošku ľúto. Dozvedeli sme sa, že je kanaďanka, do Grécka sa vydala. Manžel už nežil, dcéry sa vydali a odsťahovali. Ona tak zostala sama, takže izby po dcérach prenajímala. Asi sme jej boli sympatickí alebo bola rada, že sme sa u nej ubytovali mimo sezóny, pretože nás na druhý deň pozvala na raňajky. pokračovanie článku
Ďalším naším cieľom bola Sparta. Po ceste do nej sme sa zastavili v Argose. Keď sme zistili, že v Sparte nemusíme tráviť veľa času, pretože z historických miest tam boli iba malé pozostatky divadla, sme sa vybrali ďalej. Popoludnie sme strávili na prechádzke prírodou v Mystre. pokračovanie článku
Po výdatných raňajkách sme nasadli do nášho autíčka a vybrali sa smerom k Mykénam. Mykény boli hlavným mestom kráľovstva, ktoré získalo na význame okolo roku 1600 pr.n.l. Kráľovstvo postupne ovládlo celú východnú časť stredozemia potom, čo zkolabovala minojská civilizácia na Kréte okolo roku 1450 pr.n.l. Podľa Homéra to bolo práve v Mykénach, kde Agamemnom, syn Atrea, vyhlásil vojnu Tróji a vyrazil do boja. pokračovanie článku
Po prehliadke Epidauru sme nasadli do nášho autíčka a fičali smerom k Nafpliu, kde sme sa rozhodli stráviť noc. Ako prvé sme sa dali do hľadania domátia (bývaniu na priváte) alebo hostelu. Hneď prvé domátio sme museli hľadať po krásnych romantických uličkách mesta (ja a Janka :-))). Než sme sa k nemu dostali, trvalo to hodnú chvíľu. Z terasy by sme mali nádherný výhľad na celé mesto, pod oknom rástol citrónovník. Majiteľ však od nás chcel dosť veľa peňazí. Skúšali sme ho ukecať, no on svoje ceny konzultoval s manželkou (Janka po 6týždňovom kurze grécky trochu rozumela, tak zistila, že manželka nechcela nižšiu cenu dovoliť). Tak sme sa nakoniec rozhodli, že si budeme hľadať niečo iné. pokračovanie článku
Po krátkom zdržaní sa pri Korintskom prieplave sme sa pokračovali do Epidauru. V Epidaure sa nachádza divadlo s perfektnou akustikou. Dostali sme sa k nemu celkom ľahko, prešli vstupnou bránou a hneď sme si šli vyskúšať, čo je na tom pravdy. pokračovanie článku
Po troch dňoch strávených brázdením ulíc Atén som sa tešila na naše ďalšie cesty. Rozdhodli sme sa, že ďalších 7 dní strávime objavovaním Peloponézu. Auto sme si objednali ešte v Thessalonikách, vyzdvihli sme si ho v Aténách. Tomáš ako prvé nafotil auto z každej strany, aby sme vedeli, ktoré škody nám môžu pripočítať a ktoré nie. Zaplatili sme poplatok za prenájom na týždeň, zbalili veci do kufra a vybrali sa smerom ku Korintskému prieplavu. pokračovanie článku
Tretí deň v Aténách sme venovali prehliadke veľkej výmeny stráží pred parlamentom, návšteve nového olympijského areálu, kde sa konala olympiáda r. 2004. pokračovanie článku
Na druhý deň sme vstali vyspatí, slniečko nám svietilo do okien, čakal nás teda krásny deň. Ako stvorený na návštevu Akropoly. Veľmi som sa na to tešila, podobne ako aj na ďalšie pamiatky v Aténach, ktorých je tam požehnane. pokračovanie článku
Šiesta časť môjho "cestopisu" bude venovaná Aténam - mestu, ktoré mi prirástlo k srdcu. Nikdy nezabudnem na pocit, ktorý sa ma zmocnil, keď sme na prechádzke mestom po prvýkrát videli Akropolu. Cítila som sa ako v historickom filme. Podobné pocity som zažívala aj v Archeologickom múzeu pri všetkých tých nádherných sochách, ktoré som dovtedy mohla vidieť iba vo filmoch. pokračovanie článku
Všetci máme nejaké povinnosti, do niektorých plnenia sa veľmi tešíme, niektoré odkladáme na dobu neurčitú. Aj keď sú dôležité. Ani ja nie som výnimka, posledné dni som odsúvala činnosti, ktoré by ma nestáli veľa času ani námahy. pokračovanie článku
Posledný deň v Istanbule prebiehal podobne ako ten predchádzajúci. Ráno rýchle vykonanie základnej hygieny studenou vodou, raňajky na prízemí hostelu a rýchly presun do centra mesta. Mali sme šťastie, pretože tento deň nádherne svietilo slnko. Na takýto krásny deň sme si nechali návštevu Topkapi Palace. Spolu s minimálne stovkou ďalších turistov sme cez veľkú bránu vošli do nádherného a veľkého areálu, kde bolo čo obdivovať aj celý deň. pokračovanie článku
Ako prvé po príchode sme sa podľa mapy snažili nájsť cestu k nášmu hostelu. Ubytovanie sme si dohodli už po ceste, pričom cena za noc na osobu činila 9 EUR. No počuli sme, že sa dá ubytovať aj lacnejšie, ale boli sme šťastní, že večer o desiatej nemusíme klopať po dverách a hľadať ubytovanie pre 9 ľudí. Nechali ma viesť, a tak nám tá cesta trvala trošku dlhšie (niekto raz navrhol, aby sa robili dva druhy máp pre ženy - jedna na cestu tam a druhá späť). Majiteľ hostelu vedel pekne po anglicky, tak sme sa dohovorili. pokračovanie článku
Už si ani nepamätám, kto z našej česko-slovenskej partie navrhol výlet do Istanbulu, ale viem, že som sa tomu nápadu veľmi potešila. Vybrali sme si teda vhodný termín, zašli na vlakovú stanicu kúpiť tzv. Balkan flexi pas (stál nás 48 EUR, výhodou bolo to, že sme na neho mohli uskutočniť ľubovoľných 5 ciest po Balkánskom polostrove, platnoť bola 1 mesiac). Termín výletu bol neistý, pretože akurát v tom čase boli na východe Grécka záplavy, no nakoniec sme sa dozvedeli, že vlaky predsa len budú premávať. pokračovanie článku
Túto časť venujem Svätej Meteore - nádhernému zoskupeniu kláštorov, ktoré ako keby vyrástli na skalách. Spôsob ich výstavby je záhadou, pretože cesty k nim boli vystavané o pár storočí neskôr (kvôli turistom). pokračovanie článku
Pridávam ešte zopár fotiek z karnevalu, ktorý sme tam videli. Nie je to taká veľká paráda ako v Riu, ale stálo to tiež za to. Jediné, čo mi vŕtalo hlavou bolo to, odkiaľ sa tam vzalo toľko ľudí, keďže súčet divákov a aktérov karnevalu bol určite väčší ako celkový počet obyvateľov tohoto mestečka. Ale predpokladám, že sa zúčastnili aj obyvatelia priľahlých mestečiek a dedín. pokračovanie článku
Ďalšia časť môjho "cestopisu" je venovaná Edesse. pokračovanie článku
Dnes som sa pohádala s dobrou kamarátkou, a aj takouto cestou sa jej chcem za to ospravedlniť. Ide totiž o to, že mozog vravel jedno, moje ruky vykonávali iné, ale to už mozog nezaznamenal. pokračovanie článku
Ďalšia časť zážitkov z pobytu v Thessalonikách pokračovanie článku
Prvá časť mojich skúseností, ktoré som získala počas študijného pobytu v Grécku, na Aristotelovej univerzite v Soluni (alias Thessalonikách). pokračovanie článku
Niekto vraj múdry povedal, že ženy nevedia, čo chcú a neprestanú, kým to nedosiahnu. pokračovanie článku
Som celkom obyčajný človek, no pokiaľ mi pamäť siaha, vždy som vybočovala z radu.
